Žilinské Inžinierske centrum Siemens Mobility sa v priebehu desiatich rokov stalo svetovým lídrom automatizácie železničnej dopravy. Rýchly rast dosiahlo aj vďaka úzkej spolupráci so Žilinskou univerzitou.
Autor: Ľubomír Jurina
Foto: Siemens
Riešenia zo žilinského Inžinierskeho centra Siemens Mobility pozná celý svet. Zamestnanci zo severu Slovenska sa podieľali na tvorbe riadiacich a zabezpečovacích systémov pre železnice v Rakúsku a Nemecku, v Škandinávii či v Austrálii. Ich rukopis nesú prvé autonómne metrá vo Viedni, malajskom Kuala Lumpur a Číne, modernizovali metrá v Londýne, Paríži, v Saudskej Arábii i v Latinskej Amerike. Medzi vrcholné projekty patrí pilotné nasadenie autonómneho vlaku v Hamburgu, ktoré na mieste testoval inžinier zo Žiliny.
Inžinierske centrum koncentruje know-how koncernu Siemens Mobility a dodáva služby zákazníkom po celom svete. „Konfigurujeme univerzálne koncernové riešenia a prispôsobujeme ich ,na mieru´ pre konkrétneho zákazníka. Spoločným menovateľom sú špičkové technológie, digitalizácia, ale predovšetkým bezpečnosť. Do nášho portfólia spadá nielen realizácia nových projektov, ale častokrát aj úprava existujúcich tratí. Špecifikom oblasti, v ktorej pôsobíme, je dlhý životný cyklus produktov, kde zákazník očakáva spoľahlivosť systémov na desaťročia. Aj preto sa v zabezpečovacej technike presadzujú moderné technológie, ako počítačové siete, IoT, cloud,“ vysvetľuje vedúci centra Rastislav Kušpál.
Ťažiskovým prvkom žilinských riešení sú elektronické stavidlá – riadia výhybky, systémy hlásenia voľnosti, priecestia i návestidlá. Stavadlá skontrolujú viac ako sto informácií predtým, ako povolia rozsvietiť návesť povoľujúcu jazdu vlaku na návestidle a následne priebežne kontrolujú plnenie týchto podmienok.
Kontrolný systém ETCS v spolupráci so stavadlami poskytuje obsluhe informácie o aktuálnom stave na riadenom úseku trate. Môže združovať desiatky i stovky železničných staníc a dovoľuje automatizovať viaceré úkony, napríklad stavanie jazdných ciest desiatok vlakov presne podľa grafikonu.
Železničná doprava je z hľadiska riadenia komplexný systém – vlaky v staniciach priebežne vznikajú, zanikajú, vstupuje sem nákladná preprava, osobná doprava, rýchliky, medzinárodné vlaky, trate sú dvoj- i jednokoľajové, a to všetko komplikuje rôzne technické vybavenie jednotlivých vlakov. Špičková technológia to všetko bezpečne stráži. Garantuje, že pravdepodobnosť nebezpečnej poruchy celého systému bude pod hodnotu 1:10 000 000, čo je oveľa menej ako riziko, že človeka zasiahne počas búrky blesk.
Samotná implementácia je vyvrcholením dlhého procesu, ide o mesiace i roky príprav a diskusií. „Prvým krokom je hardvérová konfigurácia, kde je potrebné definovať a nakresliť riadiace a snímacie prvky. Nasleduje konfigurácia softvéru – prvky treba nakonfigurovať tak, aby navzájom komunikovali a spolupracovali. Na záver zariadenie uvedieme do prevádzky u zákazníka“, hovorí R. Kušpál.
Každý projekt je osobitý a vyžaduje iný prístup. Pri výstavbe nových tratí je zavádzanie systému jednoduchšie, nakoľko sa s novými technológiami od začiatku počíta, naopak modernizácia existujúcich systémov prináša rad výziev – najväčšou býva hľadanie možností, ako k novej technológii pripojiť pôvodné riešenia, väčšinou od iného dodávateľa.
Dôležitá je aj lokalita. Nielen kvôli miestnym normám a predpisom, krajiny sa líšia aj rozdielnymi prístupmi k zabezpečeniu koľajovej dopravy a jej riadeniu. Pri technológiách, ktoré pracujú vo vonkajšom prostredí, treba brať do úvahy aj hraničné poveternostné podmienky. Najviac ovplyvňujú navrhovanie trakčných vedení – vlhkosť, zmeny teploty, nárazový vietor či námraza, všetky tieto faktory treba zohľadniť tak, aby sa minimalizoval negatívny vplyv na prenos elektrickej energie z trakčného vedenia na zberač lokomotívy. Nielen od krajiny ku krajine, ale často aj v rámci jednej trate sú tieto podmienky veľmi rozdielne a ovplyvňujú voľbu vhodnej konfigurácie.
Žilinské inžinierske centrum každoročne preberá nové kompetencie a rozširuje svoje kapacity, aj výhľad na najbližšie roky napovedá rovnaký vývoj. „Pre mňa je rastúci dopyt po našich riešeniach znakom spokojnosti našich zákazníkov, za čo vďačíme vysokokvalifikovaným zamestnancom, ktorí sú ochotní ďalej sa rozvíjať“, hovorí R. Kušpál.
Inžinierske centrum začínalo v roku 2003 ako malá projektová kancelária s trinástimi ľuďmi. O šesť rokov neskôr padlo rozhodnutie, že v Žiline vznikne inžinierske centrum, ktoré bude mať jedného dňa, ak všetko dobre dopadne, 250 zamestnancov. Od toto momentu začalo rásť, nielen čo sa týka počtu ľudí, ale hlavne kompetencií. A rast sa nezastavil – dnes má viac ako 550 zamestnancov a naberanie nových ľudí pokračuje ďalej.
V čase rozhodovania, kde vznikne nové centrum Siemens Mobility, bola prítomnosť Žilinskej univerzity jedným z faktorov, ktoré priklonili misku váh v prospech Žiliny. „Od toho momentu je spolupráca so Žilinskou univerzitou pre nás kľúčová. Okamžite sa stala nenahraditeľným zdrojom nových zamestnancov. Na trhu práce je takmer nemožné nájsť ľudí s vysoko špecifickým zameraním a skúsenosťami, aké potrebujeme. Rozhodli sme sa preto spolupracovať s fakultami pri ich vzdelávaní a táto stratégia sa nám rokmi osvedčila. Absolventi Žilinskej univerzity tvoria viac ako dve tretiny našich zamestnancov. Odbor štúdia nie je tým jediným rozhodujúcim faktorom, podstatné sú ochota a schopnosť učiť sa nové veci. Každý zamestnanec bez ohľadu na ukončené vzdelanie respektíve predchádzajúcu prax absolvuje vzdelávací program, ktorý ho zasvätí do problematiky, ktorej sa bude následne venovať,“ vysvetľuje R. Kušpál.
Spolupráca prináša prospech obom stranám. „Sme orientovaní na prípravu študentov a kritériom úspechu je, či sa úspešne zamestnajú vo svojom odbore. Inžinierske centrum Siemens Mobility je veľkým hráčom v oblasti projektovania železničných zabezpečovacích systémov a teší nás, že tu našlo uplatnenie veľa našich absolventov“, hovorí prof. Pavol Špánik, dekan Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity.
V rámci spolupráce pripravuje centrum odborné prednášky pre študentov rôznych odborov, poskytuje im brigády i odborné praxe. „Majú príležitosť nazrieť tam, kde vznikajú nové technológie, siahnuť na niečo, čo sa len tvorí a nie je ešte v rutinnej prevádzke. Zároveň tu zistia, čomu by sa mohli v budúcnosti profesionálne venovať. To je aj cieľom klastra ZA IT, kde sme spoločne partneri – zvyšovať počet a kvalitu študentov, ktorí by chceli zostať v žilinskom regióne a podieľať sa na jeho rozvoji“, dopĺňa dekan Fakulty riadenia a informatiky doc. Emil Kršák.
Pre univerzitu je zároveň dôležitá spätná väzba. „Pravidelne komunikujeme so zamestnávateľmi a získavame indície, kam smerovať štúdium, v čom pridať a čo nie je pre prax až také užitočné a môžeme utlmiť. Naša fakulta má veľa partnerov v priemysle, analyzujeme ich potreby a vyberáme to podstatné, aby boli naši absolventi pripravení okamžite sa zamestnať a zároveň získali základy, ktoré môžu ďalej rozvíjať“, hovorí doc. E. Kršák.
Pri kvalitnom vzdelávaní nejde len o aktuálne potreby priemyslu, univerzita sa pozerá do budúcnosti a predikuje, akým smerom sa budú v nasledujúcich rokoch rozvíjať oblasti elektroniky, informatiky, kybernetiky i mechatroniky. „Partneri z priemyslu nám pomáhajú získavať informácie, často aj prognostického charakteru, kam smerovať náš výskum a vedeckú činnosť. Ukazuje sa, že v železničnej doprave to budú najmä vyspelé digitálne riadiace systémy a predovšetkým algoritmy podporované umelou inteligenciou“, vysvetľuje prof. P. Špánik.
Digitalizácia koľajovej dopravy napreduje míľovými krokmi. Siemens Mobility prichádza s novými technológiami a produktami, aby dokázala reagovať na zákaznícke požiadavky a dopyt na trhu. Budúcnosť patrí dvom veľkým technologickým trendom a v oboch je žilinské centrum lídrom. Prvým je udržateľnosť – dopravné riešenia, ktoré výrazne znižujú uhlíkovú stopu. „Som veľmi príjemne prekvapený, ako veľmi záleží mladým ľuďom na budúcnosti a našej planéte. Aj to je dôvodom, prečo je pre nich práca v Siemens Mobility príťažlivá – vďaka efektívnym riešeniam a špičkovým technológiám môžu podstatne zlepšovať ekologické parametre dopravy“, myslí si doc. E. Kršák.
Druhým technologickým trendom je zvyšovanie inteligencie zariadení a ich autonómna prevádzka. Už dnes bez väčších problémov jazdia autonómne vlaky v uzavretých systémoch, akými sú metrá, linky medzi terminálmi veľkých letísk alebo vlečky v areáloch výrobných závodov. „Ale poslať autonómny vlak na šíru trať, klasickú železničnú infraštruktúru, vôbec nie je jednoduché. Prináša veľa zložitých otázok, ktoré musia spoločne riešiť viacerí hráči – od univerzít cez technologické firmy až po legislatívu a poisťovníctvo. V Európe vzniklo niekoľko konzorcií, ktoré pripravujú štúdie uskutočniteľnosti, pilotné riešenia a stavajú prototypy. Siemens Mobility i naša univerzita spolu s ďalšími partnermi sú súčasťou takýchto projektov, čo nám otvára ešte väčší priestor na spoluprácu“, upozorňuje doc. E. Kršák.
V Inžinierskom centre už projektovali autonómne metrá a úspešne pokračujú aj testy plnoautomatických vlakov. Aj v budúcich rokoch tak bude naďalej ponúkať vysokokvalifikovaným odborníkom skvelú príležitosť pracovať s technológiami, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu pre železničnú dopravu na všetkých kontinentoch.
„Pre mňa je rastúci dopyt po našich riešeniach znakom spokojnosti našich zákazníkov, za čo vďačíme vysokokvalifikovaným zamestnancom, ktorí sú ochotní ďalej sa rozvíjať“
Rastislav Kušpál, vedúci Inžinierskeho centra Siemens Mobility
Hamburské metro v dĺžkou vyše sto kilometrov je prepojené aj so systémom S-Bahn. Žilinskí vývojári sa podieľali na jeho autonómnej prevádzke.
Existujúce priestory žilinskému inžinierskemu centru kapacitne nepostačujú, preto ho v budúcom roku čaká sťahovanie do novej inteligentnej budovy. Vyše päťsto zamestnanom poskytne moderné pracovné prostredie s dôrazom na wellbeing s oddychovými zónami a zelenou strechou s panoramatickým výhľadom. Samozrejmosťou budú nabíjacie stanice pre elektromobily, stojisko pre bicykle a inteligentné riadenie vnútorného prostredia na dosiahnutie optimálnych životných podmienok.
Technológie napredujú neuveriteľným tempom a umelá inteligencia už nie len témou sci-fi filmov. Naopak, vďaka jej integrácii do bežne predávaných smartfónov sa stala bežnou súčasťou našich životov. Ak ju budete využívať správne, dokáže vám ušetriť množstvo času a pomôcť s viacerými aspektmi života.
Letecká doprava je synonymom neustáleho pokroku a inovácií, ktoré zvyšujú komfort cestujúcich aj efektivitu prevádzky. Najnovší návrh jedného z dvoch najväčších svetových výrobcov civilných lietadiel však okrem zvedavostí vzbudil aj obavy.
Umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a jej vplyv sa čoraz viac prejavuje aj v stavebnom sektore. AI ho pritom môže transformovať prakticky celý – od fázy návrhu až po samotnú výstavbu budov.
Elektromobilita je dnes v automobilovom priemysle témou číslo jeden – aspoň pokiaľ hovoríme o bežných osobných autách. Japonská Honda sa však elektrický pohon pokúša priniesť aj do sveta motocyklov, v ktorom môže nadviazať na ohromnú tradíciu a mnohé úspešné modely so spaľovacím pohonom.
