Rozhovor s Vedátorom: Aké sú najväčšie výzvy vedy na Slovensku a prečo naše mozgy odchádzajú do zahraničia?

Projekt Vedátor vznikol, pretože jeho zakladateľ Samuel Kováčik chcel spopularizovať vedu. Najskôr išlo len o písanie textov na sociálne siete, no časom sa z toho stalo oveľa viac. Samuel je teoretický fyzik, ktorý získal dizertáciu na FMFI UK. Na Dublinskom Inštitúte Pokročilých štúdií získal významný grant od Írskej výskumnej nadácie. Teraz znova pôsobí na FMFI UK a na českej Masarykovej univerzite.

V rozhovore sa dozviete, prečo vlastne robí to, čo robí, v čom má veda na Slovensku medzery a či máme aj u nás šikovných vedcov. Odpovedal aj na to, čo by ste mali urobiť, ak chcete vo vede pôsobiť aj vy. 

Ako si sa dostal k teoretickej fyzike?

K teoretickej fyzike som sa dostal tak trochu neplánovane. Išiel som študovať na bratislavský Matfyz, lebo som pozeral reláciu Pod Lampou s Martinom Mojžišom a Vladom Černým. Spočiatku som si myslel, že fyziku vôbec nebudem zvládať.

V skutočnosti je to ale vlastne normálne zvládnuteľná škola, len sa človek musí dosť učiť. Keď som bol na bakalárskom štúdiu, všimol som si, že prednášky, ktoré sa mi páčili, boli najmä od ľudí z teoretickej fyziky. Tak som si povedal, že tomu dám šancu a idem študovať práve teoretickú fyziku. Neľutujem to. Ukázalo sa, že je super kvôli tomu, že človek môže ľahko zmeniť oblasť záujmu.

Začal som kvantovou štruktúrou priestoru, neskôr sa mi zapáčili čierne diery, takže som sa na ne mohol presmerovať. Dávalo mi to pomerne veľkú flexibilitu. Tá mi je veľmi príjemná, preto som v oblasti zostal.

Prečo si sa pustil do popularizácie vedy na Slovensku? Kde všade ťa ľudia môžu vidieť a počuť?

Keď som študoval ako doktorand, trochu som sa pohoršoval, prečo sa na Slovensku tak málo rozpráva o vede a fyzike. Bolo tu síce zopár fajn vecí, no mal som pocit, že je toho menej, ako by sa patrilo.

Potom som si uvedomil, že aj ja som vlastne fyzik – vtedy ešte „fyzik počas tréningu“ – a prispieť by som teda mohol aj ja.

Začal som písať blogy a postupne sa to rozrástlo. Pribudla facebooková stránka, neskôr sme spoločne s ostatnými ľuďmi vytvorili web. Vznikol Instagram, YouTube kanál a Vedátorský podcast. Toto sú kanály, na ktoých sme najaktívnejší, no začali pribúdať aj iné. Napríklad na Rádiu FM mám niekoľkominútovú reláciu s názvom Ranný Vedátor.

Čo boli výzvy a prekážky, ktoré si pri budovaní svojich kanálov a účtov na sociálnych sieťach musel prekonať?

Nájsť balans medzi tým, o čom chceme rozprávať, pretože nás to baví a fascinuje, a čo je skutočne spoločenská potreba.

Ja som teoretický fyzik, takže by som najradšej rozprával o povahe kvantovej fyziky, čiernych dierach a podobne. Metódy vedy sú prospešné pre širokú verejnosť pri každodennom rozmýšľaní.

Mám teda pocit, že by som sa niekedy mal venovať aj veciam ako napríklad kritické myslenie, ako nenaletieť hoaxom, ako vyvracať dezinformácie a nezmysly o plochej Zemi. Mňa tieto veci zaujímajú menej než čierne diery alebo kvantová štruktúra priestoru, ale považujem to za nejakú spoločenskú zodpovednosť. Vyjadriť sa k veciam, ku ktorým sa ako odborník dokážem vyjadriť. Kvôli tomu, že ide o kritické myslenie a vedecká metodika je základom našej práce.

Toto všetko sa potom odráža na tom, aký počet lajkov či dosah to prináša a je jasné, že takéto široko spoločenské témy v ľuďoch rezonujú viac. Nenechám sa však tým stiahnuť úplne a snažím sa v tom nájsť rovnováhu. Je to trochu popularizačnou výzvou aj pre mňa samotného.

Aký je stav vedy na Slovensku? V čom máme konkurenčnú výhodu, a kde naopak na okolité krajiny strácame?

Zápasíme s nedostatkom financií. To znamená, že ľudia, ktorí robia v labákoch a potrebujú drahé prístroje, o ne musia bojovať viac, než by sa patrilo. Peniaze často meškajú. Človek napríklad získa grant, no peniaze sa objavia až o niekoľko mesiacov neskôr.

Niektoré veci sa potom ťažko plánujú. Peniaze síce prídu v dohodnutej výške, ale môžu prísť neskoro. Teraz hovorím trochu z druhej ruky, no niektoré experimenty si vyžadujú kontinualitu a meškajúce peniaze kontinualite nepomáhajú. Druhým problémom je aj celkový objem peňazí.

Máme tu obrovský nevyužitý potenciál. Rôzne štúdie hovoria o tom, že investície do vedy sa môžu vrátiť až sedemnásobne. Ak teda krajina investuje do vedy a výskumu, v dlhodobom horizonte túto sumu niekoľkonásobne zúročí.

Rozumné krajiny sa pozrú na potenciál, aký majú robiť vedu a nalejú do toho toľko peňazí, koľko sa len dá, aby neskôr vyžmýkali maximum. U nás je problém opačný. Mnohé univerzity by aj chceli navýšiť počty výskumníkov a zobrať ľudí zo zahraničia, no nemajú peniaze.

Prečo mozgy zo Slovenska odchádzajú do zahraničia?

Práve to, čo som opísal vyššie, je dôvodom, prečo niektorí odchádzajú do zahraničia. Ak nezachytíme šikovného odborníka, odíde do zahraničia, napríklad do Brna. Tam si založí výskumnú skupinu, pritiahne ďalších odborníkov a získava stále väčšie a väčšie granty, ďalších odborníkov. Tým pádom sa preňho zahraničie stáva atraktívnejším.

My tu nie sme schopní zachytávať talenty, postupne sa dokonca ich únik zvyšuje. Človek sa rozhoduje, kam pôjde robiť výskum, nielen na základe vybavenia labáku, ale aj toho, akí ľudia tam pôsobia. Dôvody na odchod sa potom vlastne nabaľujú ako taká lavína.

Ako vnímaš vplyv technológií na naše životy? Aký potenciál vidíš v technológiách na riešenie globálnych problémov a zlepšovanie kvality života?

Vplyv technológií na naše životy je obrovský a niekedy si ani nedokážeme predstaviť, aký veľký naozaj je. Veľa technológií, ktoré využívame, potrebuje elektrickú energiu. Skúsme si predstaviť, ako by vyzeral náš život, keby sme nespotrebovali žiadnu elektrinu. Čo všetko by sme museli robiť inak, ako by sme fungovali bez mobilného telefónu, počítača a tak ďalej.

V niečom sú technológie super. Zlepšujú nám prácu, zlepšujú možnosť komunikovať s priateľmi. Na druhú stranu, v mnohom hrajú na naše slabé biologické pudy. Dokážeme sa stať závislí od sociálnych sietí, formujú naše životy. Tempo technológií prerastá schopnosť ľudí sa na ne adaptovať. Vznikajú ľudia, vlastne až generácie, ktoré sú napríklad závislé od sociálnych sietí – áno, minulé generácie boli napríklad závislé na televízii, takže tieto trendy sa stále menia – ale biologicky vždy ťaháme za kratší koniec lana. Je len na nás, aby sme si vplyv technológií ustrážili. Nie vždy to ale zvládame úplne dobre.

Pomocou technológií ale budú riešené aj mnohé globálne problémy. Sme schopní komunikovať v reálnom čase s celým svetom, prepravovať tovar po celej planéte a z ľudstva sa, v podstate, stal jeden dobre poprepájaný organizmus. Napríklad výzva klimatickej zmeny si bude vyžadovať aj nové technológie, nielen digitálne. Napríklad technológie výroby betónu, ocele, elektrickej energie a podobne, čiže tam očakávame technologický progres. Potrebné však budú aj spoločenské zmeny, pretože nové technológie samy o sebe stačiť nebudú.

Kto sú pre teba skutočné vedecké celebrity zo Slovenska či zahraničia?

Spomeniem jednu slovenskú “celebritu”, ale skôr vedeckú osobnosť. Je ich viac, no ako prvá mi napadla Dominika Fričová.

Mohla by viesť labák, tipujem, hocikde vo svete. Má zaujímavé výsledky, výskumy. Vrátila sa na Slovensko, vedie vlastné laboratórium a robí zaujímavú vedu. Venuje sa mladým ľuďom, ponúka možnosti, robí im mentorku a pomáha rásť.

Založila platformu Žijem vedu, takže sa snaží sceľovať slovenské vedecké prostredie pre ľudí z rôznych komunít. Vyjadruje sa k tomu, ako by sa veda mala robiť lepšie a zároveň sa venuje aj iným veciam. Napríklad veľa športuje. V tomto je osobnostne veľmi dobrý vzor.

Zahraničných je tiež veľmi veľmi veľa. Kip Thorne je človek, ktorý dostal Nobelovu cenu, urobil film Interstellar. Naozaj celebrita najvyššieho radu, ktorá sa nestratí ani na Hollywoodskom večierku či niekde medzi nobelistami. Zároveň, keď má človek možnosť s ním hovoriť sa o fyzike, rozpráva sa s ním ako s kolegom. Absolútne z neho necítiť žiadny závan snobizmu, nejaké elitárstvo alebo niečo podobné. Je to veľmi vzácne, keď je naozaj svetová kapacita, zároveň aj úplne normálny človek.

Ako prebieha tvoj bežný deň? Venuješ sa aj inej práci okrem vedátorstva?

Možno vás to prekvapí, no Vedátorovi sa v rámci dňa nevenujem veľmi dlho. Veci, ktoré preň robím, sú už tak optimalizované, že si nevyžadujú veľa času.

Napríklad 10 minút venujem tomu, aby som na Instagram nahral Vedastorky, 10 minút nejakú novinku, raz za týždeň nahráme nový podcast, ktorý nám niekto zostrihá. Napísať jeden článok trvá asi hodinu, pričom týždenne napíšem tak dva-tri. Ak sa toto celé za týždeň spriemeruje, tak to nevychádza viac ako hodinu denne, možno hodinu a pol. Zo začiatku to bolo, samozrejme, oveľa viac.

Vedátor je pre mňa zlomok z každého dňa. Najviac času venujem výskumu, učeniu a uvedeniu diplomových a bakalárskych prác. Výskum je naozaj niečo, čo sa nedá robiť hodinu denne. Človek si musí všetko rozbaliť, nachystať (pootvárať programy, kde spúšťam simulácie, vyhodnocujem, zamyslieť sa nad tým, čo chcem skúmať a vyhodnotiť). To sú veci, ktoré v skutočnosti trvajú dlho. Taktiež čítanie nových odborných štúdií trvá hodiny, niekedy až dni. Písanie odborných štúdií sú dni až týždne práce. 

Z pohľadu výstupov, ktoré vníma verejnosť, vyzerá byť Vedátor dominantný, ale dominantná je naozaj tá veda. V priemere sa snažím hodinu denne venovať športu. Behávam, cvičím, chodievam loziť. Nechcem byť neustále zavretý niekde za počítačom, treba sa starať aj o svoje telo. Rád trávim čas s rodinou, kamarátmi a snažím sa rozvrhnúť si čas tak, aby mi zostal aj na tieto aktivity. Či už grilovačka, rôzne hry alebo prechádzka s manželkou.

Akú radu by si dal mladým ľuďom, ktorí sa zaujímajú o vedu a chcú sa jej venovať aj profesionálne?

Ja v tomto rád dávam za vzor sám seba. Ja som si myslel, že na to nemám. Keď som bol na strednej škole, myslel som si, že robiť fyziku je niečo, čo je pre Einsteinov a rôznych géniov. Ja som predsa obyčajný chalan, ktorý jazdí na skejte, hrá počítačové hry, číta knihy. Na Matfyz som išiel okrem iného aj po rozhovore s Martinom Mojžišom, ktorý ma uistil, že je to škola pre normálnych ľudí. Síce som tam išiel s panikou, že ma čoskoro vyhodia, takže som veľmi poctivo robil domáce úlohy, opakoval som si všetky prednášky a tak ďalej.

Na ten vlak som ale v pohode dokázal nabehnúť. To, čo ma hnalo dopredu, bola fyzika, ktorá ma začala fascinovať a napĺňať.

Takže moja rada je asi taká, že by ste si mali nájsť niečo, čo vás baví. Či už je to veda, technológie alebo niečo úplne iné. To, čo vás baví, robte naplno, vytrvalo, pretože všetko je to beh na dlhú trať. A keď to budete robiť dostatočne dlho (sú to naozaj roky), stanete sa dostatočne dobrými na to, aby ste sa tým mohli živiť.

Je síce dobré počúvať rady ostatných, ktorí vám odporúčajú, čo by ste mali robiť, no v konečnom dôsledku si treba nájsť niečo, čo vás aspoň čiastočne baví a napĺňa, aby ste to dokázali robiť dosť dlho a vytrvalo na to, aby ste sa v tom stali dostatočne dobrými.