Galapážske súostrovie vo východnom Pacifiku vstúpilo do dejín vedy ako miesto, ktoré umožnilo Darwinovi, aby pochopil evolučné princípy vývoja. Teraz tu prebieha iná evolučná zmena - energetické zásobovanie začal zaisťovať unikátny systém, ktorý by sa mal rozšíriť aj do iných miest.
Galapágy, teda „korytnačie ostrovy“, tvoria dvadsiatka ostrovov, na ktorých sa dnes rozkladá národný park zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Suverénne najväčší z nich je ostrov Isabela so 4 500 km2 a 2 500 stálych obyvateľov. Avšak každý rok ho navštevujú ešte desiatky tisíc turistov, ktorí odtiaľto začínajú lodné exkurzie aj po ostatných ostrovoch a ostrovčekoch. Návštevníci súostrovia chcú vidieť prehistoricky vyzerajúce metrové galapážske leguány, tristakilové korytnačky slonie, ktoré sú najväčšie na svete, miestne tučniaky, ktoré jediné je možné vidieť v prírode na severnej pologuli, a – samozrejme – preslávené Darwinove pinky, čo je v skutočnosti skupina asi pätnástich druhov spevavých vtákov s rozmanitými tvarmi zobákov.
Práve o Darwinových pinkávach sa v učebniciach píše ako o hlavnom zdroji jeho inšpirácie k vzniku evolučnej teórie. Poznanie to však nebolo priamočiare. V roku 1835 pobudla na Galapágoch anglická výskumná loď Beagle päť týždňov zo svojej päťročnej misie po svete. Na palube bol aj dvadsaťšesťročný prírodovedec Charles Darwin. Lenže ho práve zaujímala hlavne geológia a sklamalo ho, že na sopečnom súostroví nenašiel žiadnu aktívnu sopku. O miestnych leguánoch do denníka napísal, že to sú „nechutní neohrabaní jašteri“. Všimol si, že námorníci hovorili o tom, že tvary korytnačích pancierov sa mierne líšili podľa toho, z ktorého ostrova korytnačka pochádzala. Ale nezaradil ich do zbierky, ani keď sa korytnačky objavili na jedálničku, takže boli príhodne po ruke. Lovom vtákov poveril svojho asistenta. Za rok sa loď Beagle vrátila do Anglicka. Darwin predstavoval nazbierané exempláre Londýnskej zoologickej spoločnosti. Pri tej príležitosti si tamojší ornitológ John Gould všimol, že medzi preparovanými vtákmi z Galapág sú príbuzní juhoamerických spevákov, ale predsa len odlišní. Až potom o tom začal premýšľať aj Darwin. Postupne si uvedomil, že vtáčie druhy zanesené vetrom z pevniny sa na ostrovoch vyvíjali, pretože v prírode prežívajú jedinci najlepšie prispôsobení momentálnym podmienkam. Vtáky s veľkými zobákmi sa prispôsobili strave získanej lúskaním tvrdých plodov a semien, operenci s úzkymi špicatými zobákmi sa stali špecialistami na lov miestneho hmyzu. Poznatky Darwin zhrnul v diele O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovaním prospešných plemien v boji o život vydanom pred 160 rokmi, v januári 1859.
Aj teraz prebehla na Galapágoch podstatná zmena. Bola však oveľa rýchlejšia ako evolúcia v prírode i ako Darwinovo definovanie evolučnej teórie. Do vlaňajšieho októbra získaval ostrov Isabela energiu vďaka elektrárni spaľujúcej naftu. Jej hluk a exhalácia komplikovali život miestnym aj turistom. V posledných rokoch sa dokonca palivo pre elektráreň dvakrát rozlialo pri preprave z veľkej lode do elektrárne. Nafta zašpinila pobrežie ostrova a ohrozila jeho krehký ekosystém. Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) upozornila Ekvádor, ktorému Galapágy patrí, že je potrebné vytvoriť lepšie energetické zásobovanie pre tak cenený národný park. Ekvádorská vláda sa teda obrátila na popredných výrobcov s otázkou na možnosť nájdenia čistého zdroja energie založeného na obnoviteľných zdrojoch. Siemens bol jediný, kto si trúfol zvládnuť technické a logistické ťažkosti spojené so stavbou a údržbou takéhoto energetického systému na vzdialenom ostrove. Navrhol elektráreň, ktorá kombinuje slnečnú energiu s biopalivom vyrobeným z nie príliš známej miestnej rastliny.
Po deviatich mesiacoch plánovania a ďalších deviatich mesiacoch konštrukcie bola elektráreň uvedená do prevádzky. Skladá sa z 3 000 solárnych panelov, ktoré vedia dodať výkon 952 kWp. Dopĺňa ich biodieselový generátor s výkonom 1 625 kW. A k tomu ešte patrí akumulačný zdroj, ktorého batérie do seba ukladajú solárnu energiu, keď ju práve nie je potrebné, a sú v prípade potreby schopné okamžite dodať výkon 660 kW. Zariadenie prevádzkuje miestna spoločnosť Elecgalapagos a je diaľkovo monitorované zo stredísk Siemens v Mníchove av texaskom Austine.
„Rozhodli sme sa pre túto technológiu, pretože veríme vo filozofiu, ktorá je za ňou, teda v zdroj stopercentne obnoviteľnej energie, predstavovaný kombináciou slnečnej energetiky a spoľahlivého využitia biopaliva,“ hodnotí Sajjad Khan, manažér Siemens pre galapážsky projekt. „Toto bola aj príležitosť zaviesť túto technológiu ako pilotnú pre ďalšie projekty, ktoré budú nasledovať.“
Zdrojom biopaliva pre novú elektráreň sú plody tropického a subtropického kríka dávivca čierneho (Jatropha curcas). Dajú sa zberať dvakrát až trikrát ročne a obsahujú dvojcentimetrové semená, ktoré v sebe majú 40 % oleja upraviteľného na bionaftu. Kým bol použitý ako palivo na Galapágoch, odborníci zo Siemens jeho vlastnosti starostlivo vyskúšali v Hamburgu. Dávivec pestuje družstvo v prímorskej ekvádorskej provincii Manabí a odtiaľ sa biopalivo dováža na Isabelu. Keby snáď opäť došlo k nehode a olej vytiekol do mora, už by to nebol taký malér – látka je biodegradovateľná a bez následkov sa pomerne rýchlo rozloží. Od októbra 2018, kedy je nová elektráreň v prevádzke, už každý mesiac šetrí 33 000 litrov nafty, ktoré spotrebovala predchádzajúca elektráreň, takže uchráni atmosféru pred 88 tonami emisií oxidu uhličitého z neobnoviteľných zdrojov. A k tomu je oveľa tichšie - oproti svojej predchodkyni znížila hlučnosť v priemere o 30 decibelov. Siemens plánuje svoj zatiaľ unikátny energetický systém z Galapág ponúknuť ďalším tichomorským a tiež karibským ostrovom, ktoré taktiež túžia po obnoviteľných zdrojoch elektriny.
Technológie napredujú neuveriteľným tempom a umelá inteligencia už nie len témou sci-fi filmov. Naopak, vďaka jej integrácii do bežne predávaných smartfónov sa stala bežnou súčasťou našich životov. Ak ju budete využívať správne, dokáže vám ušetriť množstvo času a pomôcť s viacerými aspektmi života.
Letecká doprava je synonymom neustáleho pokroku a inovácií, ktoré zvyšujú komfort cestujúcich aj efektivitu prevádzky. Najnovší návrh jedného z dvoch najväčších svetových výrobcov civilných lietadiel však okrem zvedavostí vzbudil aj obavy.
Umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a jej vplyv sa čoraz viac prejavuje aj v stavebnom sektore. AI ho pritom môže transformovať prakticky celý – od fázy návrhu až po samotnú výstavbu budov.
Elektromobilita je dnes v automobilovom priemysle témou číslo jeden – aspoň pokiaľ hovoríme o bežných osobných autách. Japonská Honda sa však elektrický pohon pokúša priniesť aj do sveta motocyklov, v ktorom môže nadviazať na ohromnú tradíciu a mnohé úspešné modely so spaľovacím pohonom.
