Predchodcom meracieho systému SCADA bola v mnohých dispečerských centrách špendlíková schéma. Po desiatky rokov sa do ručne zakresľovaného nákresu distribučnej siete zapisovali poruchy aj plánované opravy. S nástupom počítačovej techniky a informačných systémov sa začali „špendlíky“ postupne nahrádzať meracím systémom SCADA. V spoločnosti PRE distribúcie sa rozhodli pre ďalšie zdokonalenie systému o vizualizácii 400V siete. Viac informácií o tomto jedinečnom projekte sa dozviete z rozhovoru s vedúcim sekcie Riadenie sietí, Ing. Jiřím Hradeckým.
Dá sa povedať, že už pri podaní ponuky firmou Siemens som bol prekvapený ambicióznym harmonogramom, ktorý podľa našej úvahy nemohol byť splnený, čo sa bohužiaľ, alebo bohužiak, potvrdilo. Bohudík hovorím preto, že sa aspoň podarilo doladiť funkčnosť systému tak, aby zodpovedala našej predstave o potrebách pre riadenie sústavy. Príjemne prekvapený som bol nasadením a erudíciou nášho vedúceho Energetického dispečingu Ing. Oty Schmidta, ktorý dokázal s IT odborníkmi zo Siemensu výborne komunikovať a nezostal len v pozícii „užívateľa“ systému tak, ako bol ponúknutý, ale obohatil SP4 o radu užívateľsky príjemných aplikácií.
Dispečing PREdistribúcia riadi elektrické siete úrovne 110 kV, 22 kV a 0,4 kV na území hl. m. Prahy a Roztok. Vlastné dispečerské pracoviská sú 4, a ďalej disponujeme samozrejme aj záložným dispečerským pracoviskom v inej lokalite, ktoré je svojou funkčnosťou plne prevádzkyschopné, hoci samozrejme komfort prezentovania napr. rozsiahlejších sieťových celkov je ponížený o neexistencii veľkoprojekčných plôch.
„Najväčšou výhodou systému je jednotný fyzikálny model elektrizačnej sústavy PREDI, čo znamená, že sa napríklad bezprúdi na VVN okamžite prejaví graficky aj na hladine NN.“
Po prevzatí smeny sa pozrie do OMS, čo ho čaká v priebehu jeho služby za práce. Od toho sa odvíja, s akými subjektmi bude komunikovať, či si bude musieť pripravovať spínacie podmienky, ak potrebuje niečo dovysvetliť, komunikuje s pracovníkmi z prípravy prevádzky, ktorí mu prácu nachystali a pod. Ako vidíte, ani sa nezmieňujem o riešení porúch, nie že by občas neboli, ale dispečer už nechodí do práce s tým, čo mu kde zase vypadne, ako tomu bolo povedzme pred 30 rokmi.
Dispečer monitoruje všetko, čo mu je v systéme zobrazené, tzn. stavy prvkov (vyp/zap), toky výkonov, hodnotu napätia, pôsobenie rôznych typov ochrán, straty pomocných napätí napr. pre ovládanie, signalizáciu. Sú mu zobrazované aj poruchy z oblasti komunikačných prenosov medzi diaľkovo riadenými objektmi. Prezentované sú aj neelektrické veličiny zo zobezpečovacích signalizácií (požiarne, vstupy do objektov). Vďaka online výmene informácií medzi riadiacimi systémami dispečingov ČEPS a ČEZ Distribúcia má aj informácie z elektrizačnej sústavy okolo Prahy, čo slúži na lepšiu a presnejšiu vzájomnú komunikáciu medzi zainteresovanými dispečermi.
Skôr než odhaliť (porucha sa väčšinou dopredu neohlási, že nastane) sa vďaka SCADe darí rýchlejšie obnovovať dodávku do postihnutých lokalít, a to nielen pomocou diaľkového ovládania, ale napríklad aj vďaka implementovanej nadstavbe GIS už môže dispečer NN cielene poslať na základe hlásiacich sa zákazníkov poruchovú čatu na konkrétne miesto predpokladanej prasknutej poistky. Alebo vďaka prepojeniu so SAPom vidia na svojej schéme aj možnosť prístupu do jednotlivých trafostaníc, niektoré sú umiestnené v pivniciach, na dvoroch, a riešenie poruchy môže ovplyvniť aj tým, aby si so sebou vzala kľúče od takto bežne neprístupných objektov. Jednu rizikovú situáciu ale pomohla SCADA (všeobecne, nie tá súčasná SP4) v spolupráci s GISOM úspešne vyriešiť, a tou sú povodne. V GISe existuje vrstva pre povodne s rôznou veľkosťou prietoku vo Vltave, a vďaka tomu môžeme cielene posielať čaty na monitorovanie úrovne stavu vody s ohľadom na naše elektrické zariadenie a udržiavať dodávku elektriny do posledného možného okamihu v danej lokalite. Aj preto sa nám nestalo, že by naše distribučné zariadenie bolo pod napätím, keď do neho zatiekla voda.
Vychádzali sme zo skúseností minulých rokov, povedzme od r. 2000, kedy sme cítili väčšiu potrebu sa sieti NN dispečersky venovať, pretože sa v sieti pohybovali zhotoviteľské firmy, sieť nízkeho napätia bola prevedená do GISu a tým, že čaty z terénu komunikovali s dispečerom, sa aj spresňovali údaje o tejto hladine napätia. Ďalej ERÚ prišlo s vykazovaním bezprúdia až na konkrétneho zákazníka a tých je najviac samozrejme na tejto hladine, a kto iný, než dispečer má mať prehľad…:-)
Najväčšou výhodou je jednotný fyzikálny model elektrizačnej sústavy PREDI, čo stručne riešené znamená, že napríklad bezprúdia na VVN sa okamžite prejavia graficky aj na hladine NN alebo zopnutie dvoch trafostaníc do paralelnej prevádzky niekde v sieti nízkeho napätia sa graficky prejaví aj dispečerovi VN. Ďalšou predpokladanou a realizovanou výhodou je napojenie na systémy SAP, GIS, Fotel, archívy merania z distribučných transformátorov 22/0,4 kV prístroji MEg40 a pod. Príjemnou funkčnosťou je aj možnosť prístupu do systému pracovníkov z iných útvarov, takže môžu vidieť online stav siete, práce, ktoré sa vykonávajú apod, ale samozrejme nemajú možnosť ovládať zariadenie. Do najbližšej budúcnosti je výhodou rezerva miesta v databanke na začleňovanie prvkov smart grid, typicky šikovných distribučných trafostaníc, čo so sebou bude prinášať ďalšie množstvo online signálov a meraní.
Technológie napredujú neuveriteľným tempom a umelá inteligencia už nie len témou sci-fi filmov. Naopak, vďaka jej integrácii do bežne predávaných smartfónov sa stala bežnou súčasťou našich životov. Ak ju budete využívať správne, dokáže vám ušetriť množstvo času a pomôcť s viacerými aspektmi života.
Letecká doprava je synonymom neustáleho pokroku a inovácií, ktoré zvyšujú komfort cestujúcich aj efektivitu prevádzky. Najnovší návrh jedného z dvoch najväčších svetových výrobcov civilných lietadiel však okrem zvedavostí vzbudil aj obavy.
Umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a jej vplyv sa čoraz viac prejavuje aj v stavebnom sektore. AI ho pritom môže transformovať prakticky celý – od fázy návrhu až po samotnú výstavbu budov.
Elektromobilita je dnes v automobilovom priemysle témou číslo jeden – aspoň pokiaľ hovoríme o bežných osobných autách. Japonská Honda sa však elektrický pohon pokúša priniesť aj do sveta motocyklov, v ktorom môže nadviazať na ohromnú tradíciu a mnohé úspešné modely so spaľovacím pohonom.
